Sviatosť manželstva
"Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti." (KKC 1601)
Sviatosť manželstva si vysluhujú samotní snúbenci. Kňaz je svedok a zástupca Cirkvi.
Vonkajším znakom (matériou) sviatosti manželstva je manželský sľub. Manželský súhlas musí byť daný slobodne. To znamená, že nikto nemôže byť do manželstva nútený. Kto by pod tlakom prijal túto sviatosť, prijal by ju neplatne. Byť slobodným pritom znamená nepodliehať žiadnemu núteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného práva.
Predstupňom sviatosti manželstva po spoznávaní a chodení partnerov je snúbenectvo. Je to čas spoznávania sa navzájom a spoznávania rodinného zázemia svojho partnera. Zasnúbenie je obdobie intenzívnej prípravy a spoznávania, učenie chápať sa navzájom, počúvať, prijať jeden druhého, preto sa odporúča aspoň pol roka pred sobášom. V Cirkvi je pre zasnúbenie určený špeciálny obrad požehnania. Tento síce nie je nutne požadovaný, ale odporúčame si ho vykonať.